Druhý z limbašských mini bouldrových sektorov. Oblasť pozostáva z malého žulového súskalia v príjemnom prostredí údolia, ktorým veselo žblnkoce Kolársky potok.
Hovorí sa, „lepšie neskoro, ako nikdy“. Touto vetou by sa mohlo začínať dosť mojich a nepochybne aj iných článkov. Je to parádna výhovorka a obľúbená veta tých, čo nestíhajú z objektívnych aj subjektívnych príčin, naberú si toho veľa alebo neodhadnú, koľko toho musia spraviť. Týmto priznávam a ospravedlňujem sa.
V skromných podmienkach (nielen bratislavského boulderingu) poteší každý objav. A keď ním je bouldraschopný balvan aspoň priemerných rozmerov, to už lepšie časy klopú na dvere. Lišta, previs, oblinka, výlez. Čo viac si priať? Snáď už len, aby bol ten sopliak o niečo väčší a mal napríklad piatich súrodencov.
Prvý z novo-starých bouldrov na Kolárke po výlome. Traverz sprava mierne oťažel, a tak šla klasa hore aj pri najjednoduchších výlezových variantoch. Pohybovo pekný boulder, pri ktorom sa možno aj zadýchate.
Z oživovania limbašského zatúlanca sa nakoniec vykľul mierne náročnejší proces. Po druhej januárovej návšteve totiž odpadol z previsu pomerne veľký kus skaly, ktorý sa už predtým hýbal a podozrivo dunel.