Boulder.sk

Akokeby to už bola pomaly tradícia, no je to predsa ešte len 2. ročník akcie, ktorou sa môjmu klubu Alpin Klub Lokomotíva Bratislava snažím priblížiť dobrodružstvo a krásu boulderingu. Po úspešnom prvom ročníku na Končitej očakávam nemenej úspešnú akciu. Tentokrát sme vymenili mladý vráskavý andezit za staručkú českú žulu. Potešenie bolo o to väčšie, že nám ešte týždeň pred akciou hlásili krásne jesenné počasie: 15 stupňov a slniečko.

Vo Fontáči som bol prvýkrát v roku 2007 a odvtedy ho každý rok pravidelne raz navštevujem, niekedy aj dvakrát. Dôvod je čisto prozaický. Páči sa mi tam. Trefnejšie povedané, zbožňujem ho. Nahraný som bol hneď po prvej návšteve. Okamžite bolo jasné, že toto nebude príbeh na jednu stranu. Ako sa začali roky nabaľovať, na intenzite začal naberať sen stráviť tu aspoň mesiac.

Bouldering na balvane v starom lome nad dedinou som si skutočne obľúbil. Napriek industriálnemu charakteru miesto vôbec nestráca na kráse, práve naopak, má v sebe akési vzácne čaro. Nepopieram, že mu výrazne nahráva jednoduchý prístup, komfort pod samotným balvanom a pohybovo krásne bouldre, no genius sa tu rozvalil v plnej paráde.

Ahojte, všetci, čo ste prišli, aj tí, ktorí nie. Práve ma prestala bolieť hlava, tak sa pokúsim zdeliť postrehy z chtelnickej akcie.

Je v ľudskej prirodzenosti chcieť dobré veci hneď. Veď načo čakať, načo to odkladať, keď si môžem dopriať už teraz? Zároveň sa však hovorí, že na to dobré si v živote musíme počkať. Podľa mňa je pravda niekde uprostred a kľúč spočíva v tom nájsť rovnováhu medzi chvíľkovými radosťami a vychutnaním si dlho očakávaného. My sme oboje našli v Silvrette.