Boulder.sk

Behajúc s vypleštenými buľvami som nechápavo ohmatával krásne štruktúry masívnych blokov, hľadal som odpovede, že prečo až teraz. Kde sme zraky kŕmili doposiaľ, že sme o tom nevedeli? Dvakrát som sa dokonca vrátil do tej istej oblasti, do kráľovstva pieskovcových skvostov rozložených v monokultúrnych lesoch na Záhorí. Nádhera.

Pôvodne som chcel z Lofotského boulderingu písať taký ten informačný článok, nech je tam čo najviac info o tunajších pomeroch, nech sa ďalší bouldroví dobrodruhovia z našich končín rýchlo a v pohode zorientujú. To ma ale rýchlo prešlo. Jednak preto, že také to objavovanie a istá dávka toho „veď uvidíme“, je vlastne to pekné na cestovaní, a jednak sa mi o Lofotoch žiada napísať úplne iný článok.

Keď sa spýtate Boha internetu na poľský bouldering, isto vám prezradí čo-to o tamojších pieskovcoch, ba dokonca bude konkrétny a pozve vás do mestečka Ciężkowice. Vraj jedna  z najstarších a najpopulárnejších pieskovcových boulderingových oblastí v Poľsku a leží len 70 km od slovenských hraníc! Šráci z východného Slovenska už dávno vedia koľká bije, ale pre nás „západňárov“ boli Cieżky stále pomerne vzdialené.

Jún graduje a s ním aj teploty. Do tretice sa víkend po víkende vyberáme na Moravu, stále menej odetí a viac opálení. Zaváraní bouldristi, to vám je tam v poslednej dobe vychytená lokálna špecialita. Hneď po Držkovej.

Toto by mohol byť príbeh o tom, ako sme nakoniec nevycestovali na boulderingovú akciu Ocún Boulder Cup Sněžník, ale bol by zbytočne krátky a pochmúrny. Preto bude radšej o tom, ako sme na ten Sněžník síce nevycestovali, no zvolili si náplasť v podobe boulderingu na slnečnej Morave. A to už znie lepšie.