Boulder.sk

„Ahoj. Chystáš se do Loučovic? Předpověd nic moc, zítra něco snad lézt půjde. V noci v Loučovicích pršelo, teď už by nemělo. Ale až ze Slovenska bych sem asi popravdě nejel. Petr“

A zemi vyrašila husia koža. To nezažiješ hocikde. V lesoch pod Vtáčnikom býva tento jav nemenným pravidlom. Musí za tým byť tá atmosféra, vzrušenie a napätie z nadchádzajúceho diania. Pretože na Končitej sa stále niečo deje, aj keď výpovede andezitu akoby už starobu trikrát umocnili. Čerstvý duch zavanie sem s každým bouldristom, ten ho omladí, ale nie natoľko, aby sa pod rukami nechal príliš rozmaznávať. Charizmatický pamätník s nesmrteľným zotrvačníkom v hlavách bouldristov so zodratými prstami a nadšením mladých.

Bájna oblasť, o ktorej som čítal už dávno pradávno. Typicky ľúbivé rakúske údolie medzi strmými kulisami dramatickej krajiny so žulovými stenami a rozprašujúcimi sa vodopádmi. Bouldre s rezonujúcimi názvami a magnetizujúcou klasou sem pritiahli už nejedno zvučné meno. Tak prečo sme v Maltatali doposiaľ neboli?

Či už sa vrátite z hocijakej dovolenky - z hôr, od mora, alebo z veľkomesta, na Bor sa budete jednoducho vždy tešiť. Je to tam iné, špecificky rozprávkové. Svoju atmosféru si Bor stále úpenlivo stráži, aj keď dnes v lesoch stretnete oveľa viac ľudí, ako keď sme tam pred ôsmimi rokmi premiérovo zavítali.

Občas nám skrížia cesty očakávania, ktoré sa nikdy nenaplnia. Ostanú visieť bez mihnutia ako vianočné gule na stromčeku v dome, kde nikto nebýva. V lepších prípadoch nás postretnú tie, ktorých vzniku predchádza dôkladná modelácia, aby nakoniec realita trafila klinec po hlavičke a očakávania ostali naplnené. Pri tretej kategórii už môžeme hovoriť o veľkom šťastí, o očakávaniach zámerne neskromných, ktoré realita napriek ich odvahe a idealizmu posiela na lavičku striedajúcich. Prekonané očakávania totiž bývajú unavené a obsahujú jednu komplikáciu. Rozfúkajú vám v hlave víchor, v tom priestore za očami, kde sa potom šarkany len poťažky zmysluplne ovládajú.