Bájna oblasť, o ktorej som čítal už dávno pradávno. Typicky ľúbivé rakúske údolie medzi strmými kulisami dramatickej krajiny so žulovými stenami a rozprašujúcimi sa vodopádmi. Bouldre s rezonujúcimi názvami a magnetizujúcou klasou sem pritiahli už nejedno zvučné meno. Tak prečo sme v Maltatali doposiaľ neboli?
Či už sa vrátite z hocijakej dovolenky - z hôr, od mora, alebo z veľkomesta, na Bor sa budete jednoducho vždy tešiť. Je to tam iné, špecificky rozprávkové. Svoju atmosféru si Bor stále úpenlivo stráži, aj keď dnes v lesoch stretnete oveľa viac ľudí, ako keď sme tam pred ôsmimi rokmi premiérovo zavítali.
Občas nám skrížia cesty očakávania, ktoré sa nikdy nenaplnia. Ostanú visieť bez mihnutia ako vianočné gule na stromčeku v dome, kde nikto nebýva. V lepších prípadoch nás postretnú tie, ktorých vzniku predchádza dôkladná modelácia, aby nakoniec realita trafila klinec po hlavičke a očakávania ostali naplnené. Pri tretej kategórii už môžeme hovoriť o veľkom šťastí, o očakávaniach zámerne neskromných, ktoré realita napriek ich odvahe a idealizmu posiela na lavičku striedajúcich. Prekonané očakávania totiž bývajú unavené a obsahujú jednu komplikáciu. Rozfúkajú vám v hlave víchor, v tom priestore za očami, kde sa potom šarkany len poťažky zmysluplne ovládajú.
Možno sa niekedy neviete rozhodnúť, či ísť na bajk alebo bouldrovať. Ja tento problém síce nemávam, ale dokážem pochopiť, že jeho rozlúsknutie pri širšom záujmovom zábere nemusí byť jednoduché. Na severnej Morave existuje lokalita, ktorá dokáže uhasiť túžbu po oboch aktivitách. Bouldering s bicyklovaním tak môžete spojiť v jeden výlet. Dni odpočinku predsa vyplniť treba.
Tohtoročnú premiéru sme si na Sněžníku odškrtli v novootvorenom sektore East Side. Júnový Ocún Cup, ktorý bol otváracou akciou pravdepodobne poslednej oblasti na stolovej hore, sa nám navštíviť neporadilo, a tak sme netrpezlivo čakali na prvú príležitosť nahliadnuť do útrob onoho „neznáma“.
