Boulder.sk

Každoročný týždenný ozdravný pobyt v časti Slovenska, kde sa pivo používa ako ústna voda a plastové poldecáky sa volajú jogurtíky, sa blíži. Naivne hľadám nových sprievodcov / oblasti / cesty, ale východniari sú na tieto informácie pomerne skúpi. Pátravé oko sa teda presúva na juhovýchod Poľska.

Keď sa povie Mallorca, väčšina ľudí si predstaví húfy nemeckých dôchodcov vylihujúcich pod slnečníkmi na pieskových plážach v južnej časti ostrova. Naše uši však začuli, že Mallorca má čo ponúknuť aj turistom a lezcom, a v kombinácii s lacnými letenkami z Bratislavy to bola ponuka, ktorá sa neodmieta.

Behajúc s vypleštenými buľvami som nechápavo ohmatával krásne štruktúry masívnych blokov, hľadal som odpovede, že prečo až teraz. Kde sme zraky kŕmili doposiaľ, že sme o tom nevedeli? Dvakrát som sa dokonca vrátil do tej istej oblasti, do kráľovstva pieskovcových skvostov rozložených v monokultúrnych lesoch na Záhorí. Nádhera.

Pôvodne som chcel z Lofotského boulderingu písať taký ten informačný článok, nech je tam čo najviac info o tunajších pomeroch, nech sa ďalší bouldroví dobrodruhovia z našich končín rýchlo a v pohode zorientujú. To ma ale rýchlo prešlo. Jednak preto, že také to objavovanie a istá dávka toho „veď uvidíme“, je vlastne to pekné na cestovaní, a jednak sa mi o Lofotoch žiada napísať úplne iný článok.

Keď sa spýtate Boha internetu na poľský bouldering, isto vám prezradí čo-to o tamojších pieskovcoch, ba dokonca bude konkrétny a pozve vás do mestečka Ciężkowice. Vraj jedna  z najstarších a najpopulárnejších pieskovcových boulderingových oblastí v Poľsku a leží len 70 km od slovenských hraníc! Šráci z východného Slovenska už dávno vedia koľká bije, ale pre nás „západňárov“ boli Cieżky stále pomerne vzdialené.