Boulder.sk

Zatiaľ čo sa po republikách našich bouldristi konfrontovali na podujatiach v Prahe a Bratislave, my siedmi sme vypočuli volanie slnečnej pohody a nechali sa zlákať na Ostaš.

Ktosi raz povedal: „Musel som prejsť veľký kus cesty, aby som zistil, že to, čo hľadám, mám stále pri sebe“. Aj my sme to zistili. V tichu zimného lesa, neďaleko Starej Turej, sme dychom zahrievali skrehnuté končeky prstov len preto, aby sme znovu objavili línie, ktoré sa ukrývajú na dubníckych balvanoch.

Jupííí, zaskotačil si Hulwee po dvoch víkendoch, čo bol zavretý doma, vyskočil a klepol o seba pätičkami. Muddy je prekvapený pozitívnou reakciou na nápad ísť bouldrovať a čaká nejakú zradu. Ja si predstavujem, že 8 °C je stále málo, ale mám taký deficit pobytu vonku, že mi je úplne všetko jedno, hlavne byť na vzduchu.

Po dlhšom čase a niekoľkých rozpoltených víkendoch sa nám konečne podarilo zabaliť naše duše do lesného balíčka na oba víkendové dni a vychutnať si andezitovú pohodu z dielne Vtáčnika so všetkým, čo k nej patrí.

Napriek tomu, že som toho vonku nabouldroval menej ako málo, dostalo sa mi cti byť pri tom, keď dvaja páni prvý raz okúsia skalu. Cítil som, že im treba sprostredkovať učenie starých majstrov z Petržalky, ktorí kedysi „držali za ruku“ mňa. A pridať aj čosi svoje.