Boulder.sk

Myšlienka uskutočniť na Končitej boulderingovú session a priblížiť oblasť širšej lezeckej komunite skrsla v mojej hlave niekedy pred dvoma rokmi, keď som sa definitívne rozhodol pustiť do tvorby sprievodcu. Mesiace plynuli, zatiaľ čo práce na sprievodcovi prebiehali len veľmi sporadicky. Je to pravda známa, že maximum zo seba často vydáte až pod tlakom okolností. A tak sa zrodil fixný termín session, čo by čas pre veľké finále.

Čo to vody už pretieklo, odkeky som prvý krát počul o mýtmi opradenom boulderingu na Rozbehoch. Slnkom zaliata krajina za Plaveckým Hradom skrýva v temnote lesov nespočetné dierky vápencových útvarov posiatych machorastami, ktoré v tichu čakajú na kefky boudristu.

V živote každého bouldristu by sa mal povinne vyskytnúť moment, keď zhodou okolností celkom prirodzene a žiadostivo nazrie pod svoju pokrievku. Môže za tým byť čistá radosť z prelezu, dobrý pocit z posúvania hraníc, prekonanie seba samého, pokojne aj pohľad do zrkadla či do hĺbok predraných dlaní. Prinajlepšom je to ale moment, zlomok sekundy, keď vami preletí prúd a nohy sa vám po kolená ponoria do čerstvo vyliateho betónu.

K bouldrom sa dostanete tým istým spôsobom ako ku skalkárskej oblasti. Bouldre sa nachádzajú na páse vysokom do 4m, ktorý je hneď vedľa chodníka, ktorým sa prichádza pod Tomášovský výhľad, a ďalšie sú priamo v jaskyni. Lezie sa po vápenci priemernej kvality. Najlepšie podmienky sú na skoršiu jar, neskorú jeseň, v jaskyni sa dá bouldrovať aj v zime. U ostatných bouldrov je to individuálne, niektoré bývajú často zatečené. Miestny lezci však chodia bouldrovať celoročne.

Nie je to tak dávno, čo bežala v TV reklama so sloganom „Perla se vyplatí!“. Reklama propagovala roztierateľný rastlinný tuk s obsahom tuku od dvadsať do štyridsať percent. Čo boli zostávajúce percentá, radšej nepomyslieť (preleteli vrany alebo tu si treba predstaviť premostenie k reklamnému sloganu na Bratislavskú perlu).