Boulder.sk

Už tradične rušíme víkendové povinnosti v túžbe oťapkať oblinky pieskovcov Východných Čiech. Tentokrát je to balkón, ktorý bude musieť dostať podlahu v iný, snáď upršanejší, víkend. Už nám to veru aj chýbalo. Po neuveriteľných vápencoch Kalymnosu sa musíme znovu aklimatizovať v malých výškach a problémoch pieskov vymytých časom.

1. Rozhodnutie vyraziť štvrtok večer padlo na poslednú chvíľu. 22:30 odchádzame z Bratislavy za novým rýchlostným rekordom. O pol druhej ráno sa ešte s policajtmi hráme na fúkanú, ale 2:15 už v Machove rozkladáme pelíšek.

Sněžník sme si za poslednú dobu veľmi obľúbili. Znamená pre nás nielen výbornú alternatívu k Boru, ale s parádnym sprievodcom, ktorý vyšiel minulý rok, to má hneď inú príchuť. Nehovoriac o hriešne dobrých palacinkách v penzióne pod rozhľadňou a jedinečnou scenériou. Keď sa do onej konštelácie vtesná 9 bouldristov s dvoma krpcami, vznikne z toho príjemný víkend plný rozmanitých chutí a štebotov.

Veľkonočné sviatky? Bezpochyby Zillertal! Alebo Ticino? Hecnúť sa až do Varazze? Nie, nie, pozrieť Prilep! Pár dni vo Fontáči, možno na skok Sardínia... O pár dní míňame cieľovú tabuľu s nápisom Tábor.

To bolo ešte v decembri. Zašli sme jednu veternú a chladnú nedeľu do Chřibov na Moravu. Vplávali sme do pohoria z inej strany ako obvykle. Privítala nás Kudlovická dolina. Cieľom našej cesty ale neboli Senníky, úradujúca zvedavosť zvolala na nás z lesa od skál Košíkovských, ktoré len nedávno pričuchli širšej verejnosti ako staronový boulderingový lokál.