Boulder.sk

Konečne sa nám podarilo vyraziť v piatok o niečo skôr. Čo z toho, keď sa cestári z celých Čiech rozhodli tráviť prázdniny medzi Svitavami a Náchodom. Tempo, s ktorým by sme skončili predposlední dokonca aj na stíhacích pretekoch suchozemských korytnačiek, podčiarkuje moje nadšenie z podrobného poznávania českého vidieku. Keď mi konečne piaty zaradený stupeň vyčaruje úsmev na tvári a vidina studeného plzenského bahienka na Ostaši sa stane reálnejšou, ozve sa mechúr niektorého z párty posádky a môj svet sa razom rúti do temných hlbín plaziacich sa áut a ukradnutých snov.

V druhej polovici pracovného týždňa ma každoročná stavba základov tímového firemného priateľstva privádzajú do Týnca nad Sázavou. Počvachtáme veslami v Sázave a v piatok poobede už striedam nepohodlné drevené posedenie v kanoe za riťkou vítané sedadlo v aute. Na bouldre sa už veľmi teším, aj keď je mi jasné, že tentokrát to bude ozlomkrky so zákernými zrážkami, čoby diablovými šplechmi.

Keď sa raz rozhodnete, že si chcete cez víkend oťapkať kvalitné bouldre, možnosti výberu sa zúžia na pár dostupných oblastí. Lokality, ktoré prešli vašim výberom, následne pustíte cediacim sitkom predpovedí počasia. Zväčša ich veľa nepretečie. Tentokrát vo finálnom výbere ostali proti sebe Bor a Sněžník. Vysloviť rozhodnutie nakoniec až také ťažké nebolo. Horúco a veľké riziko búrok alebo horúco s menším rizikom búrok? Sněžníku okrem toho nahrával aj chladivý odkaz v jeho názve.

Už tradične rušíme víkendové povinnosti v túžbe oťapkať oblinky pieskovcov Východných Čiech. Tentokrát je to balkón, ktorý bude musieť dostať podlahu v iný, snáď upršanejší, víkend. Už nám to veru aj chýbalo. Po neuveriteľných vápencoch Kalymnosu sa musíme znovu aklimatizovať v malých výškach a problémoch pieskov vymytých časom.

1. Rozhodnutie vyraziť štvrtok večer padlo na poslednú chvíľu. 22:30 odchádzame z Bratislavy za novým rýchlostným rekordom. O pol druhej ráno sa ešte s policajtmi hráme na fúkanú, ale 2:15 už v Machove rozkladáme pelíšek.