Náhly záblesk, strhnem sa, čo to? Otvorím oči a pomaly zaostrujem. Na strope okamžite hľadám odpovede na masu otázok, ktoré ma nepripraveného zavalili. Čo sa deje? Aký je deň? Koľko je hodín? Čo bude nasledovať? Zrazu si spomeniem, že som dnes už raz vypínal budík a že tomu zvoneniu som ešte včera prikladal veľkú váhu. Naťahujem chvejúcu ruku za mobilom. Strach z blížiacej sa konfrontácie s realitou je nepopísateľný. A je to tu! Životné poznania občas vedia nepotešiť. Už som mal dve hodiny cestovať na Šumavu.
Jednými z najväčších výhod boulderingu sú sloboda pohybu a materiálová nenáročnosť. Všetky tie kovy a laná, bez ktorých sa žiadny lanolezec nezaobíde, pri boulderingu jednoducho nepotrebujete. Stačia vám lezečky, mádžo a matrac. Nemusíte sa na nikoho fixovať, zdá sa, že ani samota nemôže byť pri boulderingu nevýhodou. Áno, ale len do momentu, v ktorom nastupuje neodmysliteľná úloha ističa (v bouldrovom žargóne spottera).
Kým sa podarí zostrihať krátke video z nášho pobytu v Rocklands, zatiaľ ponúkam aspoň malé predjedlo v podobe chutného bouldra na krásnom kameni v sektore Close plateau.
Odvtedy, čo sme sa vybrali na náš prvý bouldrový výjazd, maminy naše už nejeden kalendár na chladničkách vymenili. Bolo to dávno. Loučovický boom nás vtedy presvedčil, že nastal správny čas okoreniť prvé lezecké skúsenosti skalou. Po príjazde do šumavských lesov sme veľa pochopili.