Boulder.sk

Bouldering ma veľa naučil. Jedno z jeho najcennejších posolstiev sa ukrýva v kompletnom stotožnení sa s neúspechom. V akceptovaní, že je podstatnou súčasťou hrboľatej cesty, na ktorej zakopnúť nie je žiadna hanba, práve naopak. Je to absolútnou nevyhnutnosťou, aby sme si vážili a užívali ďalší posun. A predovšetkým cítili, že už je naň čas.

Dlho som o nej sníval. Obrovské suťovisko drsných balvanov pretkané občasným jazierkom, kosodrevinou a čučoriedkovými poliami. Nákazlivé výhľady na alpské štíty s ponormi do hlbokých zvlnených dolín. Je jednoducho nádherná. A aj keď sa všade dočítate o ostrých chytoch, nedostatkovej koži, náročných výšľapoch a divokom teréne, nedá sa ju nemilovať. Aj taká je Silvretta.

Bouldering je o hľadaní krásy. Je o nekonečnom pátraní po tých najkrajších balvanoch, dychberúcich líniách a perfektných krokových sekvenciách. Definuje ho hľadanie krásnych okamihov, chvíľ a vytváranie nezabudnuteľných zážitkov. A každý ten impozantný boulder je vraj ako hudobná skladba. Má svoj vlastný rytmus, tempo a harmóniu. Keď ho lezieme, cítime, ako sa náš pohyb s ním spája. Stávame sa súčasťou niečoho väčšieho, pre nás večného.

V rámci dvojhodinového dojazdového rádiusu z Bratislavy som už pár rokov dozadu počas internetových prieskumov objavil tajomstvami zahalenú neznámu oblasť Mariensee. Na 27crags je o nej pramálo informácií, no aj niekoľko fotiek a zaznačených bouldrov mi stačilo na to, aby som pochopil, že zvedavú sondičku si neodpustím.

Mám slabosť na bouldrových sprievodcov. Z môjho pohľadu ide o nesmierne vďačný produkt, v ktorom by som vedel listovať donekonečna. Sledujem najnovšiu produkciu a snažím sa mať prehľad o tom, kde všade sa bouldruje, aby som vedel včas reagovať.