Pamätám si, keď Riči v roku 2010 spravil FA a potom sme to v karaváne oslavovali vareným pivom. Krásny boulder a pekné spomienky na začiatok etapy vzniku ťažších bouldrov pod Vtáčnikom. Tentokrát v hlavnej úlohe Cyril a jeho nedeľný prelez.
Tento boulder dlho ležal v zabudnutí so svietiacim statusom "Projekt", keďže vďaka svojej nie úplne silnej estetickej stránke lezcov až tak nemotivoval k prvoprelezu. Nedávno sa doň predsa len zakusol Peťo s partiou a vznikol pekný, silový a trochu aj fintivý boulder s klasou okolo 7B.
Teda ona tam s nami bola, ale prišlo aj nepozvané vlhko. Dokonca ho bolo viac ako nás. Priznávam, že trošku priveľa aj pre oheň, ktorý by slaninu z hlbín našich batožín vylákal. Nech nám tento vznešený pokrm z podkožnej tukovej vrstvy ošípaných odpustí, tentokrát sme ho neopiekli. Síce len na troch balvanoch, ale sezóna na Malých skalkách odštartovala. A to je najdôležitejšie.
Ťažké, ľahké, onaké. Každý sme iný, a predsa chceme preliezať veci so zjednoteným vyjadrením obtiažnosti. Chodíme na svoje projekty v iný čas, za doprovodu iných podmienok, a aj tak chceme liezť niekým danú konkrétnu obtiažnosť. A nevadí, že sme netrafili ideálnu betu, nakoniec, iný spôsob prelezu aj tak nevyhovoval našim dispozíciám. Veru nevadí, my to číslo chceme a potrebujeme!
A zemi vyrašila husia koža. To nezažiješ hocikde. V lesoch pod Vtáčnikom býva tento jav nemenným pravidlom. Musí za tým byť tá atmosféra, vzrušenie a napätie z nadchádzajúceho diania. Pretože na Končitej sa stále niečo deje, aj keď výpovede andezitu akoby už starobu trikrát umocnili. Čerstvý duch zavanie sem s každým bouldristom, ten ho omladí, ale nie natoľko, aby sa pod rukami nechal príliš rozmaznávať. Charizmatický pamätník s nesmrteľným zotrvačníkom v hlavách bouldristov so zodratými prstami a nadšením mladých.
