Boulder.sk

Mikulášsky Jazzový Festival je akcia, ktorú sme si nenechali ujsť už tretí rok po sebe. Jednak pre svoju príjemnú komornú atmosféru, nevyhranený program núkajúci v rámci žánru určitú pestrosť, ale aj pre dobré pivo a neďalekú, pre nás vzácnu, možnosť poplácať si slovenskú žulu v atmosférickom kabáte hustých ihličnanov.

Behajúc s vypleštenými buľvami som nechápavo ohmatával krásne štruktúry masívnych blokov, hľadal som odpovede, že prečo až teraz. Kde sme zraky kŕmili doposiaľ, že sme o tom nevedeli? Dvakrát som sa dokonca vrátil do tej istej oblasti, do kráľovstva pieskovcových skvostov rozložených v monokultúrnych lesoch na Záhorí. Nádhera.

Ktosi raz povedal: „Musel som prejsť veľký kus cesty, aby som zistil, že to, čo hľadám, mám stále pri sebe“. Aj my sme to zistili. V tichu zimného lesa, neďaleko Starej Turej, sme dychom zahrievali skrehnuté končeky prstov len preto, aby sme znovu objavili línie, ktoré sa ukrývajú na dubníckych balvanoch.

Po dlhšom čase a niekoľkých rozpoltených víkendoch sa nám konečne podarilo zabaliť naše duše do lesného balíčka na oba víkendové dni a vychutnať si andezitovú pohodu z dielne Vtáčnika so všetkým, čo k nej patrí.

Napriek tomu, že som toho vonku nabouldroval menej ako málo, dostalo sa mi cti byť pri tom, keď dvaja páni prvý raz okúsia skalu. Cítil som, že im treba sprostredkovať učenie starých majstrov z Petržalky, ktorí kedysi „držali za ruku“ mňa. A pridať aj čosi svoje.