Asi málokomu zo zainteresovaných unikla pretrvávajúca aktivita domácich na bouldroch v okolí Štúrovej skaly nad nádržou Dubník. Ako je to už im blízke, aj tu odviedli kusisko práce a skultivovali malú oblasť rozloženú do troch sektoríkov.
Po Osvietení druhá jasná línia na previsnutej kompaktnej stienke pod Venušou. Naďalej sa ponúka fajn projekt medzi nimi a pekný, o niečo ľahší, bouldrík napravo od Superiora. Sprievodca hádam už čoskoro ...
Keď zasvieti slnko, človek na svet prirodzene hľadí cez prižmúrené oči. Nielen preto, že mu lúče pichajú do očí, ale podstatná je pohoda, ktorá sa zo slnečného dňa vyparuje a ktorá človeka poľahky ukolíše. Verte či nie, aj naše dievčatá, ktoré sa na chtelnický materiál len ťažko prehovárajú, tentokrát neprotestovali.
Bouldering v prírode nemá svojho rozhodcu, ktorý vás zhodí z balvana, keď dáte nohu za čiaru. Tu ste si sudcami sami, len vy a vaše svedomie. Ak ste dostatočne uvedomelí, ono si vás nájde a kruto sa vám vypomstí. Ale čo keď si jednoducho neuvedomujete dôsledky svojho konania v prírode pri dobýjaní bouldrov, netušíte čo sa patrí, ba dokonca neviete, čo si predstaviť pod pojmom „čistý“ prelez? Dovoľte, aby som nakŕmil vašu uvedomelosť, nech sa prebudí a robí vám spoločnosť všade tam, kde sú pánmi sveta skaly, stromy, voňavé ihličie a vzduch, čo šteklí srdcia.
Ako to už býva, hlavným dirigentom bolo opäť počasie. My sme si na vypočutie jeho veľkonočnej symfónie vybrali koncertnú halu na Končitej. S miernymi obavami, že zaznejú aj falošné tóny, sme si dôverčivo nechali vliezť pod kožu pôsobivé zázemie Gepňárovej doliny. Investícia sa nám nakoniec vyplatila, Končitá to odohrala opäť bezchybne.
