Z jednej strany Karpát na druhú. Človek nevie, kam skôr. Ale povedzme si pravdu, koho by toto večné rozhodovanie vlastne netešilo? Tak sa stalo aj teraz. Pomedzi prácu na nových kremencových oblastiach a skúšanie nejakých projektov mi príde správa od Miša, že na Hámroch má super projekt, ktorý mu už nejaký čas odoláva.
Pozná ju takmer každý Bratislavčan, kadekto už na nej aj liezol, no sprievodca nie a nie spadnúť zo vzduchu do náručia. Visel tam pridlho, preto som rád, že sa Dexo chopil kormidla a výsledkom je ďalšia bodka na našej mape.
Keď bouldristi začali tento rok spomínať na sezónu, Tatry museli dostať riadnu štikútku. Najlepšie na tom je, že na tom asi nič nezmenia ani otvorené hranice. Košom však nedostali ani ostatné kúty domoviny od Sněžníka až po Turniská, kde sa okrem starých bardov čoraz častejšie objavovali aj násťročné talenty. Darmo, všade dobre, doma najlepšie. Bouldering aj tento rok písal silné príbehy, niekedy aj tie svadobné. Veď ako sa hovorí: Happiness is only real when shared. Nech vás sila v prstoch sprevádza.
Prelom rokov už tradične praje bilancovaniu, aj tentoraz sme preto oslovili vyše štyri desiatky bouldristov a bouldristiek zo Slovenska a Česka, aby si s nami zaspomínali na rok 2021. Kritériom neboli čísla ani zvučné zápisy zo svetových oblastí, ale láska k boulderingu v každej z tisícich podôb. Lebo či už hľadáme ticho alebo dobrodružstvo, stratené „ja“ či rešpekt komunity, všetci máme radi ten opojný pocit večer po, keď si naše prsty rozprávajú príbehy o láske na prvý dotyk. Rovnako ako všetci miesto spánku stý raz premýšľame nad správnou sekvenciou krokov, aby sme na druhý deň zase raz snívali s otvoreným očami. Rok 2021 bol iný, bouldering však ostal tým istým intímnym vzťahom medzi nami a balvanmi.
Kvarteto iných ročných období uzatvorila jeseň. Ako Milan povedal, stala sa zo mňa tento rok plnohodnotná malokarpatská krysa. Snáď žiaden rok som toľko dní v domácich lesoch nenabouldroval a nenakefoval.
