Boulder.sk

Začátky nekedy bývajú dúhé. Nekedy sú aj ťažké, a nekeré začátky hned aj skončá. Asi záleží na tem, co scete začat. Fčil si neco povíme o vlhkých začátkoch.

Dnes je pekne. Pekne zima, ale aj naozaj pekne – slnečno, nikde ani obláčika. Deň ako vystrihnutý z brožúry o lepivých podmienkach. Je to vlastne logické, lebo dnes odchádzam. Vlastne neodchádzam, lebo ma skolila chrípka. Pozerať na takéto počasie spoza okna po 6 daždivých týždňoch, po najvlhkejšej jeseni akú som zažil vo Francúzku, to by nevymyslela ani španielska inkvizícia.

V časoch nárastu lezenia chtivých ľudí je komercializácia indoorových stien prirodzenou reakciou. Ten, kto má na to v rámci svojej lezeckej steny priestor, snaží sa ho v maximálnej miere ponúknuť mase, pretože ako súkromník – podnikateľ uvažuje ziskovo. Do popredia sa tak dnes dostali dobré podmienky pre väčšinu, ktoré ruka v ruke do úzadia zatlačili možnosti pre menšinu.

Rok 2013. Motkáme sa, motkáme, hore dzedzinu. Teda fčil skúr dole, lebo to je smerem z kopca. Šak s každým to nekedy ide dole kopcem, a nigde neni písané, že ked to ide dole kopcem, je to zlé. Akurát sa často stane, že potem to ide zasejky kopcem hore, a to už sa zabrat mosí. Aj s potem... 

Keď je na Slovensku kosa až praští, lezec lanový so srdcom neplastickým má možnosti len dve. Buď odfrčí cca 2000 km za slniečkom, alebo si bude pri ohni nahrievať všetko čo sa dá a bude dúfať, že mu v madle pri siedmej expreske nezmrznú prsty na kosť. Potom sú tu ešte ďalšie dve podmožnosti.