Boulder.sk

V skromných podmienkach (nielen bratislavského boulderingu) poteší každý objav. A keď ním je bouldraschopný balvan aspoň priemerných rozmerov, to už lepšie časy klopú na dvere. Lišta, previs, oblinka, výlez. Čo viac si priať? Snáď už len, aby bol ten sopliak o niečo väčší a mal napríklad piatich súrodencov.

Ako raz napísal môj nemenovaný kamarát Luigi: „Bouldering je ako bonboniéra!“ Neviem, ako mu to napadlo, možno keď sa snažil na bouldermatke zjazdiť snehom rozmočený kopec v Chtelnici, ale ja sladké rád.

Vstávanie o deviatej ráno. Poriadne raňajky, káva, leňošenie do obeda. Držková polievka, sekaná či rezeň, poobede krátka prechádzka, návšteva, alebo len povaľovanie sa s knižkou a večer oddýchnutý po celom dni zaspávať s myšlienkami na zajtrajšiu prácu. Tak presne takto NEvyzerala naša nedeľa. Kým niekto sa mohol hostiť na polievke a sekanej, my sme si užívali vlastnú porciu fúkanej na českom piesku - na Držkovej.

Kvalifikačné bouldre na sobotných pretekoch v Boroch nevyžadovali viac ako 16 pokusov, na finále nevydalo, a tak jediná otázka znela kam a s kým v nedeľu. Môj prieskum pod pódiom nepriniesol žiadne ovocie a na volanie Chtelnice odpovedal iba Miro, ktorého zlomila hneď prvá SMS.