Boulder.sk

V lesoch nad Pílou sa mohutným kremencovým stropom plazí dlhočizný pytón. Prieskum a tvorba oblasti stále pokračujú.

Po dvoch rokoch sa vraciam do lesov pod Červeným Kameňom s túžbou vyselektovať z množstva lokálneho kremenca to najlepšie a skompletizovať konečne sprievodcu. Postupne čistím balvany v oboch svahoch nad cestou v dedine Píla, no a popritom si občas skúsim perfektný projekt v previsnutej doske.

V poslednom čase ma to opäť začalo ťahať na kremencové balvany, ktorých je od Pezinka až po Častú naozaj požehnane. Bez ohľadu na to, koľko sklamaní som už pri potulkami za týmto matrošom zažil, vždy som mu dal novú šancu. Z tých 40 šutrov sa vždy nejaký zaujímavejší predsa len nájde a vleje do mňa nové presvedčenie, že to s touto horninou nie je až také zlé.

Občas zrazu fičíme s Lukášom autom kamsi na skaly, chvíľu pobudneme, čo-to poskúšame, niečo vylezieme. Skalám sa dnes venujem málo, no aj tak ich mám stále rád. Hlavne tie kung-fu pohyby a potom tú nutnosť vyprázdnenia hlavy od zbytočných myšlienok. Tu sú ňáke fotky a šplechy z jarných pobudnutí v Karpatoch.

Teplo nás vyháňa z umelých stien. Skvelé. Len keby to aj lepšie domyslelo. Vôbec ho nenapadlo, že my vlastne cez týždeň po práci príliš alternujúcich možností nemáme, že tie dve-tri hodiny do tmy na vzdialenejšiu destináciu nestačia. Že tých pár kameňov chodíme obliehať až príliš často vzhľadom k ich možnostiam.