Boulder.sk

Vstávanie o deviatej ráno. Poriadne raňajky, káva, leňošenie do obeda. Držková polievka, sekaná či rezeň, poobede krátka prechádzka, návšteva, alebo len povaľovanie sa s knižkou a večer oddýchnutý po celom dni zaspávať s myšlienkami na zajtrajšiu prácu. Tak presne takto NEvyzerala naša nedeľa. Kým niekto sa mohol hostiť na polievke a sekanej, my sme si užívali vlastnú porciu fúkanej na českom piesku - na Držkovej.

Nedozvedel som sa o ňom skoro nič, len som dúfal, že tam niekde je a že stojí za to. Nejaké indície sa ku mne predsa len dostali, veď nie nadarmo som sledoval detektívne seriály. Odrobinky polotajomných informácií dostatočne rozžeravili moje senzory na to, aby som sa rozochvel nedočkavosťou, aj keď sme mali namierené do krajiny lanolezcov. Ale vraj pieskovec. A to píšem o Sicílii. O boulderingu na Sicílii.

Novučičký sprievodca nie je vonku ešte ani pár týždňov a Kmocho musel narýchlo robiť verziu č. 2. Chladnejšie dni a návštevy silákov z celého Slovenska, Česka a Poľska riadne zamiešali karty.

Ešte stále zo mňa neopadlo nadšenie z objavenia prvej pieskovcovej oblasti na Slovensku, ktorú som minulý rok prvýkrát so sánkou na zemi navštívil,  a chalani sa už stačili natoľko činiť, že na svete je prvá verzia sprievodcu!

Minulý rok som sa po návrate z Fontáča zamýšľal, prečo sa tam každoročne stále vraciam, keď je toľko iných a zaujímavých miest. Dnes už veľmi dobre viem, že sa budem s touto otázkou stretávať pravidelne. Prikrčené obočie a náznak nepochopenia..., až kým sa tam opäť nevrátim a nesadnem mu na lep. Fontáč je len jeden, vo svojej nekonečnosti je aj mojím večným údelom.