Boulder.sk

Spomienky sú komplikovaná vec, veď keď si pozerám staré fotky, neviem, čo si vlastne pamätám. Či to, čo sa stalo, alebo už len to, na čo som si spomenul, keď som ich videl naposledy. Je to ako tá detská hra na telefón, keď šepkáte druhému do ucha, čo ktosi povedal vám. Aj tam býva odkaz na konci riadne dopletený. Napriek tomu je tento text mojou snahou uchovať si čo najviac z tých vyše 50 dní pod bouldrami. Napokon, v konečnom dôsledku je jedno, aké presné spomienky zostanú. Jedno si budem pamätať stopercentne – bol som šťastný.

Male Krpaté majú aj svoje tajné zákuťá. Teda, abych povidal pravdu, tak majú hlavne Tajné zákuťá. Nekeré sú dokonca tak tajne zakuté, že na odkutí treba kutat. Dobrým vzorem kutáňá su jaskyňári. Ich robotu máme radi, lebo tým občas ušetrá robotu nám.

Bouldering v Malých Karpatoch prežíva svoj novodobý „boom“. Treba priznať, že tento vzrast nespôsobil prirodzene zvýšený záujem o naše lokálne spoty, za jeho akceleráciou totiž stojí stávajúca korona kríza. V našich lesoch tak bouldrujú aj tí, ktorí by za bežných okolností bouldrovali za hranicami alebo vo vnútri.

Bouldering je síce klasifikovaný ako individuálny šport, ale má veľa sociálnych aspektov. Väčšina z nich však musela ísť do ústrania, alebo sa presunúť na sociálne siete:  videokonferenčné tréningy, výzvy, motivačné videá… Keď som si písal ticklist, považoval som ho za svoju osobnú výzvu. Netušil som, že sa k nemu pridá ešte jeden hráč.

Už len dva dni a vyrážam do Fontáču. Prvý týždeň s reprezentáciou, druhý už v rámci Climbingbusu v špeciálnom režime 7+8. Ticklist je spísaný, bohatý na ťažké bouldre, ktoré som si rozskúšal za posledné roky, alebo som sa na ne ešte nedostal. Forma je, nič ma nebolí, koža pripravená…