Boulder.sk

Uplynuli už tri týždne odkedy som sa mihol na vápencoch Moravského krasu. Tento krátky report prichádza pomerne neskoro, ale s podobným meškaním sa zrodila aj moja prvá návšteva vápencového raja s divokým podzemím a ešte divokejšími bouldrami nad povrchom.

Krásny slnečný deň nad Chtelnicou v znamení pohodových bouldrov a jedného nového kúsku.

Kto by to bol povedal, že sa dá Merkenstein v rámci týždňa dobrovoľne navštíviť až trikrát? Sám som tomu neveril, keď som v nedeľu ráno opäť sedel za volantom a odbáčal z rakúskej diaľnice na Bad Vöslau. Nepretržitá cesta sebapoznania je plná prekvapení.

Nie je síce pôžitok ako pôžitok, no pokiaľ ste si už prešli dlhodobejším osobným progresom napríklad na zlepencových bouldroch, dokážete sa na vápencové bouldre tešiť a v podstate si ich aj užiť s určitou formou zážitku podobnou pôžitku.

Teda ona tam s nami bola, ale prišlo aj nepozvané vlhko. Dokonca ho bolo viac ako nás. Priznávam, že trošku priveľa aj pre oheň, ktorý by slaninu z hlbín našich batožín vylákal. Nech nám tento vznešený pokrm z podkožnej tukovej vrstvy ošípaných odpustí, tentokrát sme ho neopiekli. Síce len na troch balvanoch, ale sezóna na Malých skalkách odštartovala. A to je najdôležitejšie.