Boulder.sk

Verní tradíciám sme aj tento rok oslovili niekoľko desiatok bouldristov a bouldristiek z ČS scény, aby sa s nami podelili o svoj rok 2020. Aj keď veľké dejiny ukázali svoju odvrátenú tvár, tie malé osobné sa mohli oprieť o našu vášeň pre bouldering. Ten pre nás nikdy nebol iba športom, ale až teraz sme naplno precítili, akým útočiskom pre nás všetky tie kamene s vôňou machu sú. Na preglejkách sa menej prášilo, zahraničných zápisov ubudlo, no objavili sme čaro okresných možností. Zdá sa však, že nech už sme sa stretávali pod karpatským vápencom alebo fontáčskym pieskom, radosť bola všade rovnaká. Veď ak sme zdraví a máme okolo seba bublinu najbližších, všetky výzvy sú razom ľahšie. Či už v každodennej realite alebo na matracoch pod projektmi.

Pre Jura tu máme previs a činku, pre neho ako stvorené. Filip môže mať kľudne aj morfo a Aďovi by sa najviac páčili kolmičky a lišty. Počkaj, tu jednu vidím. Ale štyri smrtky? Fú, to neviem. Čo myslíš, koľko smrtiek vyváži pohárik?

Žula nie je špongia. Je dobrá na zimu, keď sa v rámci krátkodobých striedaní oteplení s ochladeniami odohrávajú na skalách podmienky všetkého druhu. Práve pri otepleniach si vlhkosť vie poľahky vydobyť svoje miesto, ale žula je strašne fajn, že je asertívna a vie si povedať.

Akékoľvek rebríčky sú nutne subjektívne. O to viac, ak je v hre čosi tak jedinečné ako bouldering. Za tri roky sme „pod zámienkou“ koncoročného bilancovania zhromaždili takmer tri stovky bouldrov zo 76 oblastí na troch kontinentoch. Niektoré bouldre vyvolávajú spomienky, ďalšie nás motivujú trénovať a mnohé sú len nedosiahnuteľným ideálom. Všetky však dokonale ilustrujú rôznorodosť a krásu boulderingu. V konečnom dôsledku tak nie sú len inšpiráciou, ale aj výpoveďou o dobe, keď bol česko-slovenský bouldering už dospelý, ale verme, že ešte stále len na začiatku.

Už tradične sme sa na záver roka niekoľko desiatok bouldristov opýtali, ako na skalách prežili uplynulých 365 dní. Oslovili sme „zvyčajných podozrivých“ aj „nové“ mená, mužov aj ženy, našich aj vašich. Takých, pre ktorých je bouldering spestrením všednosti, aj tých, ktorí okrem neho nič iné nepoznajú. Spoločným menovateľom bola „liepacia duša“, ktorá si pred zaspaním opakuje kroky v projekte a ráno si dopraje tresku pod balvanmi. A je jedno, či je to na zlepenci tuto za rohom alebo kdesi v Taliansku na žule. Bouldering nám chutí vždy a všade! Tak sa doma pohodlne uvelebte na bouldermatku a hor sa do čítania.