Boulder.sk

Nabudený mechanizmus predstáv o nekonečných cestách za balvanmi svetových kvalít. Cesty za vzdialenými spotmi Európy či tie kratšie do alpských krajín. Väčšinou mi dokonca stačí aj niekoľko myšlienok smerujúcich k našim bratom, a vyrazíme. Pritom za to môže nevedomosť, informačná prázdnota, že krajinu rodnú z cieľov často vypúšťame.

Bratislavská perla je zatiaľ tým najlepším, čo urodili naše mestské lesy. Na relatívne malom priestore dnes ponúka pomerne veľa bouldrov. Ak vám nevadí ostrý žulový zub či občasné bouldrové vymedzenie, nech sa páči, tunajší skvost vás už očakáva.

Prechádzať cez Zemianske Kostoľany a neodbočiť na Končitú je ôsmym hriechom smrteľným, čo dušu previnilú rýchlo dobehne. Treba si dať pozor a odbočku na Kamenec neminúť, to by potom bolo nárekov zbytočných. Smerovka poslušne žmurkoce na tú správnu stranu, neminieme ani dnes, aj keď znavené telá z festivalu Jánskeho za kávou sa stále otáčajú.

Písalo sa neisté popoludnie neistého dňa niekedy v minulosti dávno stratenej a nenávratne zabudnutej. Rozhodnutie padlo: Pavúčia skala. Neistota panuje aj v počasí. Sem tam pomrholí, ale odradiť sa nenecháme, a sadáme na autobus smer Turie. Vo vrecku mobil a nafotený prístup do inkriminovanej oblasti s označenými orientačnými bodmi.

Občas zrazu fičíme s Lukášom autom kamsi na skaly, chvíľu pobudneme, čo-to poskúšame, niečo vylezieme. Skalám sa dnes venujem málo, no aj tak ich mám stále rád. Hlavne tie kung-fu pohyby a potom tú nutnosť vyprázdnenia hlavy od zbytočných myšlienok. Tu sú ňáke fotky a šplechy z jarných pobudnutí v Karpatoch.