Už pri prvom pohľade mi bolo jasné, že Matka Príroda sa pri tvorení tejto časti sveta určite nechala inšpirovať ladnými krivkami nežného pohlavia. Áno, Peak District je doslova raj na Zemi pre oblinkárov.
(Spomienky na North Wales) Bol piatok večer, keď som prvýkrát nahliadol otvorenými očami do krajiny, ktorú som si doteraz predstavoval len ako raj z mojich snov. Pršalo, hmla bola hustá, akokeby sa mi niekto snažil uprieť tie krásy, ktorými tento kraj disponoval. Akokeby mi niekto šeptom vravel, že na toto nie som ešte pripravený.
Prvú stranu denníka som nechal naoko prázdnu. Pre mňa má však cenný obsah. Je na nej spísaný uplynulý rok, pretože je plný nezabudnutí. Vždy, keď mi sem padne pohľad, zastavím sa. Nerešpektujúc riadky plávam všetkými smermi ihravosťou akou disponuje len trajektória vtáčieho pierka vo vetre. Strašne rád sa tu vždy zamotám. Viem to. Vedel som to hneď po minuloročnom návrate, že k reči dojmov a pocitov netreba slovník. Pointa obsahu prvej stránky je teda veľmi jednoduchá... A tak sa vo svete bielych stránok posúvam ďalej na tie, ktorých atramentová podstata ešte nestihla úplne vychladnúť.