Boulder.sk

Verní tradíciám sme aj tento rok oslovili niekoľko desiatok bouldristov a bouldristiek z ČS scény, aby sa s nami podelili o svoj rok 2020. Aj keď veľké dejiny ukázali svoju odvrátenú tvár, tie malé osobné sa mohli oprieť o našu vášeň pre bouldering. Ten pre nás nikdy nebol iba športom, ale až teraz sme naplno precítili, akým útočiskom pre nás všetky tie kamene s vôňou machu sú. Na preglejkách sa menej prášilo, zahraničných zápisov ubudlo, no objavili sme čaro okresných možností. Zdá sa však, že nech už sme sa stretávali pod karpatským vápencom alebo fontáčskym pieskom, radosť bola všade rovnaká. Veď ak sme zdraví a máme okolo seba bublinu najbližších, všetky výzvy sú razom ľahšie. Či už v každodennej realite alebo na matracoch pod projektmi.

Príbeh prvej slovenskej bouldrovej oblasti je príbehom sopečného andezitu, pravekých papradí a vízie nadšencov, ktorí sem pred 15 rokmi prišli odhaľovať jedinečný potenciál. Odvtedy na Končitej vídať šťastných bláznov s matracmi na chrbtoch, ktorí podľahli vábeniu bouldrov svetových kvalít.

Pochmúrny sivý december, nad dolinou čosi krúži a skamenelí bratia ticho sedia okolo ohniska. Miestni toto súskalie s výhľadom na holé pláne Krvavca volajú aj Suchá líška. Do jej nory sa zmestí celý človek...

V sne sa mi často miešajú protichodné pocity a nepravdepodobné situácie, a napriek zjavnej absurdite ich beriem ako úplne prirodzené, ba až samozrejmé. Už som takmer bdelý, viem to, lebo si už uvedomujem, že som spal a teraz už nespím. Som v tom zázračnom momente tesne pred úplným precitnutím, kedy sa miešajú dva svety. Jeden, v ktorom ešte snívam, a realita.

Nie, to nie je preklep. Skutočne píšem o mojich naj bouldroch z roku 2019 až v decembri. Aj by som sa chcel tváriť, že dobré veci potrebujú dozrieť, ale bol som iba lenivý. Štyridsaťjedna dní na skalách, štyridsaťjedna dní potenia, mrznutia a pádov, no najmä štyridsaťjedna dní čistej radosti.