Boulder.sk

Mám rád objavovanie nových oblastí. Veľkých aj malých. Dokonca aj tých najmenších s jedným či dvoma kameňmi. Vtedy mi ich však musí situácia hodiť pod ruku, ale keď sa zhoda okolností udeje, vôbec mi nevadí zabaviť sa na dve hodiny aj pri chudobnejšom počte bouldrov.

Písať o akomkoľvek ročnom období na slovenských bouldroch a v jednej konkrétnej oblasti vôbec nie je pravidlom. O to viac si tento článok vychutnám. Pretože tohtoročná jar v Chtelnici nebola vôbec všedná a zapíše sa do lokálnych análov dobre zastrúhanou ceruzou.

Zajtra na slávnostnom krste v Českých Budějovicích oficiálne uzrie svetlo sveta nový boulderingový sprievodca Loučovíc a Vyššího Brodu. Dlho očakávané dielo sa podarilo úspešne dokončiť nepísanému otcovi oblasti - Petrovi Schwarzovi, ktorý ako správny pedant dbal pri tvorbe na každý detail. Je sa na čo tešiť!

Plánovanie našej jarnej bouldrovej dovolenky sme s kamarátmi započali vo februári. To najdôležitejšie bolo splnené. Vôľa ísť. Stačilo už len vybrať destináciu na dva týždne a doladiť v jej okolí vhodné ubytovanie pre 4 rodiny. Z Albarracínu cez Tinos sme sa dostali k nášmu finálnemu rozhodnutiu zakotviť v horách severného Talianska.

Macedónsko s Matejom dobre poznáme. V roku 2012, dávno pred naším manželským zväzkom, sme tam boli 8 mesiacov ako dobrovoľníci. Prekvapivo, ešte stále ovládame jazyk – síce len tak konverzačne, ale ovládame. Radi sa do krajiny Alexandra Veľkého vraciame – ľudia, príroda, čudné skopské brutalistické budovy, rebélia alternatívnej kultúry a jedlo nám jednoducho prirástli k srdcu. Zostalo nám tam i pár priateľov, no mnohí odišli kvôli skorumpovanej a nefunkčnej vláde do zahraničia. Macedónsko – to je krajina pečených paprík a nekonečných osláv.