Boulder.sk

Bolo by náročné neodštartovať seriál jedným z najlepších bouldrov, aké som kedy liezol. Obzvlášť, keď ho mám ešte v čerstvej pamäti. Previsnuté medvedice a rôzne nahnuté paneláky ma vždy veľmi bavilo liezť, a že ich v lesoch okolo Fontáča nie je vôbec málo. Väčšinou vizuálne dominujú svojmu okoliu, strhávajú na seba pozornosť a okamžite lákajú na nejedno silné objatie. Spoľahlivo preveria silu vášho telesného stisku, ale čím sú previsnutejšie, tým viac sa lezenie stáva dokonalou 3D hrou.

Nikdy ma plnohodnotne neuspokojil samotný prelez bouldra, pokiaľ som nemal dobrý pocit z jeho prevedenia. Čím som starší, tým sa môj záujem o poznanie tajomstva dokonalého lezeckého pohybu ešte prehlbuje. Boulder nestačí hocijako preliezť, lebo to ma na konci dňa neposúva. Za progresom lezeckého prejavu a vnútorného uspokojenia s realizáciou pohybu je dokonalé sa prispôsobenie aktuálnej konfigurácii, ktorú nám skala pripravila. Bouldre sú často dokonalé. Ale Skvostami sa stávajú až vtedy, keď ich dokonalosť dokážeme pretaviť aj do prelezu.

Objavili sme ozajstný bouldrový poklad na divokej rieke Soča, ktorý sme si ale nestihli poriadne vychutnať. Radi sa však o náš nález hodný vašej pozornosti podelíme aspoň prostredníctvom pár riadkov.

Odkedy sme pretrhli niť našich kolektívnych fontáčskych návštev ubehlo osem rokov. Staré známe tváre v rôznych obmenách, ale s pevným jadrom. Sedeli sme vtedy pri pive a pizzoške neďaleko nášho ubytka v Arbonne, a popri bilancovaní lezeckého týždňa sme niektorí už ticho tušili, že sa tu v obdobnej zostave tak skoro nestretneme. Život sa však nezvykne príliš zdržiavať, deti podrástli a ozveny francúzskych príbehov znovu začali naberať na intenzite. Až tak, že sme sňali prach z peknej tradície a s polročným predstihom začali vybavovať priepustky.

V záplave všetkých tých dokonalých videí zo sveta je ľahké zabudnúť, že podstatou boulderingu je radosť. Radosť, ktorú je ťažké vyjadriť číslom a tromi písmenami abecedy.