Už je tomu nejaký ten mesiac, čo som v článku venovanému hľadaniu nových možností informoval o lokalitke Malé skalky. Vtedy som sa dušoval, že hneď ako sa bujné porasty zraku môjmu úspešne vyhnú a teplo niekam na juh odfúkne, nabehneme na projekty. No a konečne sa tak stalo.
V neznáme sú farby jesenné medzi chladnými domami, to až prechádzka medzi stromami k potešeniu z nich nás vedie. List sa tratí, hneď ako na zem dopadne, splynie... Len ak ho nezdvihneš. Aj ku kameňu veľa chodníkov vedie, kým si jeden zvolíš a necháš ho v tej spleti vyniknúť. Ako tie dni vo Fontáči.
Keď sa z kameňa stane symbol, človeka to za ním stále ťahá. Kiežby sa takýchto fešákov objavovalo v našich lesoch stále viac. Končitá ma klenot a my sme sa s ním nedávny víkend pekne vyhrali.