O boulderingu nielen na Slovensku
Rok sa s rokom stretol a opäť to na nás došlo. Počas leta sa marinujeme vo vlastnej šťave na niektorej z bouldroviek, už druhým rokom ale aj s vidinou chladnej drsnej tatranskej žuly aspoň raz za leto. A tak sme aj tento rok cez víkend 16.-18.7. vyrazili na Bašty.
V prvej polovici jari počasie naozaj prialo, bolo chladno a sucho. Ľudí na lokálnych bouldroch už bolo ale menej. Prichádzajúce leto postupne povoľovalo putá, zo zimných bouldristov sa už opäť stávali lanolezci, lokálni návštevníci sa postupne posúvali aj mimo regiónov. Aj keď to vyzeralo, že sa všetko postupne vracia do starých koľají, svoju inakosť si jar zachovala.
K sestrám medvedím pribudol tretí súrodenec. Po vzore Dolnej Medvedej skaly sa do análov zapisuje ako lokálne zátišie boulderingových nadšencov. Božský kremenec, ako ho možno ešte nepoznáte, v nádhernom prostredí dubového hrebienka s machmi a čučoriedkami.
Malokarpatské lesy sú zmesou horninovej všehochuti. Žula, vápenec či kremenec, občas sa proste opráši lokálna skalka a vzniknú na nej sympatické línie.
Polovica dvadsaťjednotky pomaly za nami a návštevy Medveďky by som spočítal na prstoch jednej ruky. Nuž, tie časy, keď sme plní elánom pracovali na jej vzkriesení a obdarovali sme ju množstvom nových vízií, sú rečou minulého roku. Stále je čo kombinovať a stále je aj chuť liezť opätovne staré veci, ale dnes našťastie už na prvé dotyky bouldristov čaká aj viacero iných miest.