O boulderingu nielen na Slovensku
Zúženie lezeckých možností zvýšilo tlak na lokálne možnosti v okresoch a krajoch, a tak k našim balvanom musel pričuchnúť každý, kto si jednoducho potreboval zaliezť. O trošku viac asi trpeli lanolezci, pretože okrem zatvorených stien im chladné počasie „zatvorilo“ aj tých pár skalných stien blízko domova. A tak sme sa míňali na bouldrových spotoch kadekto, resp. hlavne tí, ktorí doma akurát neležali s covidom.
Už 30+ rokov chodím okolo tohto bouldra Slnečným údolím a ešte ani raz som si ho nevšimol. Je pravda, že nedávno pri ňom vyrúbali pár stromov a to ho asi odhalilo + prospelo by mi pozerať sa častejšie hore a kochať sa tými krásnymi lesmi čo tu máme.
Klasifikáciu vymysleli bouldrom zapálení borci, aby dokázali svoju činnosť diverzifikovať v rámci náročnosti lezeckého problému. Vychádzajúc pri tom z prirodzenej možnosti skaly a schopnosti človeka adaptovať sa na vertikálny pohyb kopírujúci jej reliéf, položili základný kameň úžasnej hry s názvom bouldering. Ani táto lezecká disciplína by nemala šancu hlbšieho rozvoja a napredovania bez adekvátneho zápalu a neskrotnej obsesie.
Nekeré vjeci vás jednoducho musá bavit. Alebo aj nemusá, ale musá byt, aby mohli byt tí, keré vás teda bavit budú. A veruže, aj ludí baví robit kolkokrát to, že až zírám, že ich to fakt baví.
Pochmúrny sivý december, nad dolinou čosi krúži a skamenelí bratia ticho sedia okolo ohniska. Miestni toto súskalie s výhľadom na holé pláne Krvavca volajú aj Suchá líška. Do jej nory sa zmestí celý človek...