Tiene Merkensteinu

Oli0
Jemný vŕzgot veľkých drevených kolies sa striedal s pravidelným dupotom kopýt. Kone flegmaticky prežúvali popruhy, akoby sa chceli prehrýzť na slobodu s uvedomením, že sa to aj tak nepodarí. Koniec popruhov zvierali ruky odeté v pokrčených nablýskaných plechoch a každým pohybom sa jemne rozštrngali. V popredí voza sa začala pomaly otvárať mohutná hradná brána, aby privítala posádku, ktorá niesla domov bolesť, únavu ale predovšetkým hrdosť, česť a veľké víťazstvo. Brána sa zavrela a história mohla dať bodku za ďalšou stredovekou kapitolou...

Malá oblasť s veľkými restami

Oli0

Maminy nás učili, že keď raz do niečoho zahryznete, patrí sa to dojesť. Bez ohľadu na to, či vám to chutí. Bouldering by mal byť v tomto ústretovejší. Keď raz do niečoho naleziete, nič vám neprikazuje, aby ste to aj doliezli. Všetko ďalšie je plne ponechané voľbe, závislej od impulzov doliehajúcich k chuťovým bunkám vášho srdca. A tu je problém.. Vybrané bouldre v Königshöhle teda riadne šmakujú, no nie a nie ich dojesť. A tak si nás táto lokalitka pekne pomaly zotročuje.

Cez stopy v snehu

Oli0
(Loučovice vol. 4) ...Boli štyri hodiny nad ránom. Hviezdy sa súťaživo trblietali a vytvárali komplikované žiarivé obrazce, aby tak svojou konšteláciou tíško zapadali do neobmedzenej fantázie pozemšťanov. Vo vzduchu sa vznášal jemný mráz, nežnými dotykmi dodávajúci šumavskej krajinke februárový lesk. Uprostred tejto krajinky bolo okno zatuchnutej turistickej ubytovne pána Hastrmana, a za ním sa stretávali cesty štyroch ľudí so spoločnou vierou v zajtrajšok, ako aj s totožným podpisom Becherovky na ich dychoch.