Boulder.sk

Možnosti lezcov a bouldristov v Porúrí (Ruhrgebiet), západnej oblasti Nemecka, súmalé, ale skryté tajomstvá okolitých pahorkov ukrývajú zaujímavý potenciál. Rieka Ruhr na svojich brehoch odkrýva pieskovcové útvary, ktoré sú charakteristické blokmi, platňami a prevismi. Snaha o väčší rozvoj boulderingu sa nestretla s nadšením a často krát s odporom premotivovaných ochrancov prírody a súkromných vlastníkov pozemkov. Noodoprieť bouldristovi jednu z pár možností v okolí neradno.

Všade dobre, na Končitej výborne... na jeseň, keď unavené listy na žltú podobať sa chcú a andezity svoj drsný výraz pochovávajú v nežnom pokryve všakovakých preschnutých odpadlín. Pavučiny z prísloví po celom lese rozťahané plechový vzduch vedia pomotať. Chytľavé sú ako spomienky na leto či sny o jesennej zime. Oči vám poľahky drapériu zo záclon slnečných spravia, aby ich obratom tmavým lesným kútom ako dekor svetlý naordinovali. Nuž, vtedy je tu najkrajšie.

Jeden pekný deň si sedím pod Altamirou a s úžasom hľadím na krásne tvary kameňov,ktoré nám lesy Pukanca ponúkajú. Nie je ich veľa, ale niektoré stoja naozaj za to! Nadol, smerom k potoku, cerí svoje zuby Žralok. Vľavo straší Démon a tu hneď vedľa dávanamňapozor Ryba. V tom mi oči spočinú na parádnom kameni. Chvíľu sa dívam a on mipostupne po jednom odkrýva svoje tajomstvá. Ako to, že naň ešte nič nevedie?

Z hodín už začuť diktát blížiacej sa obedňajšej pauzy. Nedeľné váhy času začínaju byť v rovine. Nebude viac hodné skrývať telo vo vyhriatom podhubí perín. Človeče, ukáž odvahu vymaniť sa z pohodlia a zhoď tú nohu na pevnú zem! Bouldrovať dnes chce, no nie a nie to dokázať. Ej, ale by na nás discplinovaní bouldristi palice lámali.

A máme za sebou ďalší z jesenných Fontáčov, ktorý nás už šiesty rok s vianočnou pravidelnosťou obdarúva zážitkami. Ani tohtoročný október nebol iný. Snáď len, že stany nahradili izby, Kubovi nevypadlo rameno, navrátil sa Luigi, prišiel i Tomaso, dievčatá úspešne nahryzli do 6Ačok, skúsili sme nové sektory a vôbec, prefiltrovali sme cez pľúca vzduch plný jedinečnosti, s borovicovým korením, šmahnutý papraďami a ohriaty od jesenného slnka. V každej minúte sa vlastne stalo strašne veľa, ako keď si jazyk spomenie na čerstvú citrónovú šťavu a rozčvachce sa na všetky strany. Ten šťavnatý moment z pod kože až pupienky vyrašiť nechá, sú to iba sekundy, ale keď ich roztiahnete do ôsmich lezeckých dní, zostanete nemo stáť s jazykom po zem a celý očvachtaný.