Písať o akomkoľvek ročnom období na slovenských bouldroch a v jednej konkrétnej oblasti vôbec nie je pravidlom. O to viac si tento článok vychutnám. Pretože tohtoročná jar v Chtelnici nebola vôbec všedná a zapíše sa do lokálnych análov dobre zastrúhanou ceruzou.
Zostavovať rebríček nie je sranda, je to, naopak, vážna vec. Nejde o to, čo vybrať, v denníčku mám jahôdok dosť. Problémom sú spomienky. Zdá sa, že viac ako to „top“ si pamätám to „hard“. Ako sa hovorí, zážitok nemusí byť dobrý – stačí, že je silný. Ale to mám vážne písať o tom, ako som žmýkal stisky v nejakej jednokrokovke, alebo ako som sa furt šmýkal na sitke spod nejakého nástupu? Aj keď… v konečnom zúčtovaní majú pre mňa podobné ťažkosti rovnakú hodnotu ako päťhviezdičkové línie. Tu je môj mix z roku 2018. Nie je to nevyhnutne to najlepšie, je to však to, čo si budem pamätať.
Vďaka niekoľkým uplynulým návštevám Chtelnice sa mi nakopilo zopár videí z prelezov predovšetkým novších bouldrov a kombinácií. To najlepšie hádam už čoskoro pridá aj Riči.
Milovaný aj nenávidený. Na jednom mieste si ho na chvíľu mimoriadne obľúbite, ale už o pár metrov ďalej naň budete nadávať. Kremenec je už raz taký, no aj tak sme veľmi radi, že ho tu máme. V prípade Posvätnej skaly to platí obzvlášť.
Už to bude aj mesiac, čo sme s Olim dokončili ďalší boulder lokál v Malých Karpatoch (MK). Musím sa zasnívať a ponoriť sa do spomienok, aby som znova objavil vyblednuté pocity...
