Boulder.sk

Premýšľal som, ako naložiť s fľaškou korzického gaštanového piva, aby sa jej dostalo tej správnej príležitosti. Iste, pôvodný plán bol uchovať ju v chlade čo najdlhšie, resp. aspoň dovtedy, kým ma s prvými prízemnými mrazmi nechytí nostalgická nálada. Tá si však vôbec nedala načas a dva dni po návrate z Korziky fľašu otváram, aby som najväčšiu hodnotu onoho tekutého bohatstva rozlial do klávesnice a viet z nej prskajúcich.

Po dvoch rokoch sa vraciam do lesov pod Červeným Kameňom s túžbou vyselektovať z množstva lokálneho kremenca to najlepšie a skompletizovať konečne sprievodcu. Postupne čistím balvany v oboch svahoch nad cestou v dedine Píla, no a popritom si občas skúsim perfektný projekt v previsnutej doske.

Ona tam skutočne je. Priznávam, nie je to len rozprávkovým lesom, ale rozhodne aj veľkou koncentráciou perfektných bouldrov. Nie je to len sklovito čistou horskou riekou a zasneženými vrcholkami hôr v pozadí, je to aj eufóriou pod kožou a vzrušením v tepnách. Nemajú na tom úplne najväčší podiel dokonalé balvany, pomenoval by som to skôr ako...

Najprv si musíš nájsť čas. Keď vieš, koľko ho budeš mať k dispozícii, vyberieš si destináciu. Asi už tušíte... Lokálne možnosti plávajú k povrchu presne vtedy, keď je čas skúpy. Objavná výprava za ich čarom zahájená.

Vždy ma fascinuje, ako rozdielne reaguje telo na rôzne druhy skál. Kým na jemnom pieskovci vo Fontáči vydrží fungovať nepretržite celý týždeň, na drsnejšom českom piesku možno dva až tri dni, tak napríklad na zlepenci či vápenci som rád, keď po jednom dni odšoférujem domov. A nie je to iba o prstoch.