Boulder.sk

Minulý rok som sa po návrate z Fontáča zamýšľal, prečo sa tam každoročne stále vraciam, keď je toľko iných a zaujímavých miest. Dnes už veľmi dobre viem, že sa budem s touto otázkou stretávať pravidelne. Prikrčené obočie a náznak nepochopenia..., až kým sa tam opäť nevrátim a nesadnem mu na lep. Fontáč je len jeden, vo svojej nekonečnosti je aj mojím večným údelom.

Za Vtáčnikom na deň z Bratislavy stojí nezanedbateľná vzdialenosť. Nič extrémne, ale ani úplne komfortné. Príjemný chladný deň zo slnkom na pozícii veliteľa ale vie vždy spoľahlivo uľahčiť rozhodovanie. Dokonca aj boulderingovým občasníkom, medzi ktorých bezpochyby patrí aj Kubo.

Kto by to bol povedal, že sa dá Merkenstein v rámci týždňa dobrovoľne navštíviť až trikrát? Sám som tomu neveril, keď som v nedeľu ráno opäť sedel za volantom a odbáčal z rakúskej diaľnice na Bad Vöslau. Nepretržitá cesta sebapoznania je plná prekvapení.

Už je to hádam aj dva a pol roka, čo sme sa v krásnom počte zišli na Končitej, aby nový bouldrový sprievodca dostal slávnostného privítania, no a v neposlednom rade, aby sme si spolu v dobrej atmosfére parádne zabouldrovali. Dostali sa medzi vás pekné andezitové bouldre, čo dodnes tvoria základný pilier našej vďačnej bouldrovej oblasti. No a bola by veľká škoda, ak by Končitá opäť nedostala šancu ukázať vám svoje poklady.

Nie je síce pôžitok ako pôžitok, no pokiaľ ste si už prešli dlhodobejším osobným progresom napríklad na zlepencových bouldroch, dokážete sa na vápencové bouldre tešiť a v podstate si ich aj užiť s určitou formou zážitku podobnou pôžitku.