Boulder.sk

Nech je svet akokoľvek turbulentný, kamene ostávajú rovnaké. Raz sú vlhké, inokedy zase plné tickmarkov, žula je však stále žulou a kremenec kremencom. Meníme sa len my sami. Niekedy je pre nás bouldering únikom, inokedy útočiskom, a občas aj zdrojom frustrácie. Na konci dňa je však predovšetkým vášňou, ktorá nás učí, kým sme. Od roku 2017 sa československých lezcov a lezkýň pýtame, ako svoju vášeň prežívali v ostatných 365 dňoch. A takýto bol ich rok 2024.

Dlho som o nej sníval. Obrovské suťovisko drsných balvanov pretkané občasným jazierkom, kosodrevinou a čučoriedkovými poliami. Nákazlivé výhľady na alpské štíty s ponormi do hlbokých zvlnených dolín. Je jednoducho nádherná. A aj keď sa všade dočítate o ostrých chytoch, nedostatkovej koži, náročných výšľapoch a divokom teréne, nedá sa ju nemilovať. Aj taká je Silvretta.

Staré aj nové tváre, známe aj neznáme bouldre. Hromada zážitkov, eufória v žilách, spoznávanie nových miest, oprášenie lokálov, víťazstvá, zranenia aj prehry. Život bouldristu nie je ľahký. Už siedmykrát nám aktívni bouldroví respondenti z Česka a Slovenska dokazujú, že sa ním ale rozhodne oplatí žiť.

V tieni svojho presláveného bouldrového súrodenca Zillertalu sa v hlbokom a tiahlom údolí nad mestom Mittersill rozprestiera o niečo menšia domovina felbertalských bouldrov. Nestrácajú vôbec nič z pôvabu alpského boulderingu a svojmu rozsiahlejšiemu bratovi v kvalite bez problémov sekundujú.

Pred pätnástimi rokmi tvorilo „scénu“ pár nadšených dvadsiatnikov, dnes sa pod bouldrami stretávame naprieč generáciami – pribudlo detí, ale aj ľudí okolo päťdesiatky. Niekto dáva prednosť páperke, iný nedá dopustiť na flanelku. Jeden má sprievodcu v mobile, druhý v hlave. Dakto padá na matrace, ďalší rovno na zem. No všetkých nás spája láska k lezeniu a presvedčenie, že bouldering nie je šport, skôr spôsob, ako nazerať na život a svet okolo nás.