Boulder.sk

Medené Hámre registruje mnoho z vás. Turisti, cyklisti, psíčkari, prímestskí rekreanti, trampi,geológovia, výtržníci, mafiáni, povaľači, milenci, pyrotechnici, svojpomocní stavbári, ba dokonca aj entomológovia. Ale čo bouldristi?

Prst mi behal po mape, vraj za miestom pre bouldrové prebudenie zacnelo sa mu. Odpočinutí nebránili sme sa, práve naopak, ruky by už rady aj niečo iné ako morskú hladinu rozvírili. Keďže Chorvátsko nie je zemou bouldrovou, lúčime sa s ním a posledný voľný deň dostávame pozvánku zo Slovinska. Jasné. Odosielateľ nie je nik iný ako sám prst môj behavý, on rád oblasti nové poznáva, vraj našiel jednu, ktorej naša spiatočná cesta svedčí.

Ty sa možno začuduješ. On si zaťuká na čelo. Ona, známa lanolezkyňa, si pomyslí svoje. Tamten klasik neuverí svojim očiam, dokonca aj vy, bouldristi, nazriete spoza otáznikov. Bouldrovať v Paklenici? A vtedy sa spustí hrdelný smiech všetkých menovaných.

Písalo sa neisté popoludnie neistého dňa niekedy v minulosti dávno stratenej a nenávratne zabudnutej. Rozhodnutie padlo: Pavúčia skala. Neistota panuje aj v počasí. Sem tam pomrholí, ale odradiť sa nenecháme, a sadáme na autobus smer Turie. Vo vrecku mobil a nafotený prístup do inkriminovanej oblasti s označenými orientačnými bodmi.

Kedysi sme sem jazdievali čoby inej oblasti nebolo. Niekedy aj víkend po víkende, všetko záležalo od úspešnosti v preliezaní restov. Keď sme si odliezli maximá, nechali sme pozdravovať jaskynného ducha a možno aj dva roky sa tu neukázali. Jeden rest sa mi však v hlave predsa len intenzívnejšie zakorenil. A keďže sa v sobotu naskytol priestor a okolnosti zavelili, nastal čas na návrat.