Malá oblasť s veľkými restami

Oli0

Maminy nás učili, že keď raz do niečoho zahryznete, patrí sa to dojesť. Bez ohľadu na to, či vám to chutí. Bouldering by mal byť v tomto ústretovejší. Keď raz do niečoho naleziete, nič vám neprikazuje, aby ste to aj doliezli. Všetko ďalšie je plne ponechané voľbe, závislej od impulzov doliehajúcich k chuťovým bunkám vášho srdca. A tu je problém.. Vybrané bouldre v Königshöhle teda riadne šmakujú, no nie a nie ich dojesť. A tak si nás táto lokalitka pekne pomaly zotročuje.

Cez stopy v snehu

Oli0
(Loučovice vol. 4) ...Boli štyri hodiny nad ránom. Hviezdy sa súťaživo trblietali a vytvárali komplikované žiarivé obrazce, aby tak svojou konšteláciou tíško zapadali do neobmedzenej fantázie pozemšťanov. Vo vzduchu sa vznášal jemný mráz, nežnými dotykmi dodávajúci šumavskej krajinke februárový lesk. Uprostred tejto krajinky bolo okno zatuchnutej turistickej ubytovne pána Hastrmana, a za ním sa stretávali cesty štyroch ľudí so spoločnou vierou v zajtrajšok, ako aj s totožným podpisom Becherovky na ich dychoch.

Bratislavský bouldering (vol. 1?)

Oli0
Pravdou je, že k slovu bouldering sa dlhú dobu len ťažko pridával prívlastok bratislavský, a pokiaľ čitateľ konzumuje ešte len tento predslov, samozrejme pochopím výrazy zaskočenia na jeho nepripravenej tvári, ktoré jej uštedruje prvý nemilosrdný stret s nadpisom predkladaného článku. Týkajúc sa podmienok aké v bratislavských lesoch máme, to s tým prívlastkom asi nikdy nebude ľahké. Môžem však teraz bez akýchkoľvek výčitiek povedať, že dnes je to už minimálne ľahšie..