Boulder.sk

Pomaličky pokračujeme v objavovaní bouldrov na Rozbehoch a po Líščej nore sme si spravili krátky výlet aj do rozbežskej obývačky, pričom sme samozrejme neobišli ani susednú Dzýru. Napriek vlhkosti sa nám tieto dva sektoríky stali príjemnými krátkodobými hostiteľmi.

Od víkendu stihla jeseň za oknom asi aj zostarnúť, keď je taká šedivá. Prská, pľuje, cerí zuby a besní sa. Ona to tak máva. Čoskoro sa prehupne do svojej obľúbenej melanchólie, až nakoniec vyzreje do rozžiarenej nádhery. Jeseň je náladová a my sa jej stavom prispôsobujeme. Nič iné nám ani neostáva, a tak každoročne pobalení čakáme na vlny jej žiarivej radosti s neistotou v prstoch.

Vyrážať v sobotu na obed z Bratislavy za víkendovým boulderingom na Bor sa nemusí postretnúť so všeobecným pochopením. My sme však nešli ozlomkrky naháňať čísla, nebolo pre nás prioritou nepretržite búšiť, čo nám sila, podmienka či baterky v čelovke dovolia, chceli sme ísť na Bor jednoducho vypnúť, poliezť v dresoch absolútnej pohody, či dať si šálku jesenného čaju lesom vylúhovaného.

Chlapci z HK Tongba sa činia a na Rozbehoch už spravili množstvo prínosnej práce. Po čase opäť prichádzajú s aktualizovaným sprievodcom, ktorý obsahuje nejeden nový boulder.

Jedinečná atmosféra mesta s príkrymi ulicami, kde rozpálené koľajnice už roky usilovne na ramenách nosia ťarchu starých električiek a kde sa zapadajúce slnko prediera pomedzi staré ošarpané domy, aby si našlo lesk „azulejos“ a umocnilo ich krásu odkazujúcu na zašlú slávu... To bola moja prvá predstava o Lisabone, o Portugalsku, a zároveň prvá myšlienka na návštevu, ktorá sa po následnom vzhliadnutí bouldrových fotiek zo Sintry začala vo mne agresívne rozpínať. Až ma úplne ovládla.