Boulder.sk

V šedi sa vždy pýtame, čo kriesi dušu zvädnutú. Nad hranami dní kalendárnych premýšľame a tie vzdušné a priestranné chvíle imagináciami vždy oddialime. Je ľahké dusna sa nadýchnuť, ťažké nieto ani naposledy vydýchnuť. Výzvou je však uchopiť, čo šťastnými robí nás, a do špiku posledného silno sa tým presýtiť.

To až keď všetkých pesimistov kopytami nahor mrsklo jar prišla. Svitu slnečného dožili len tí najvytrvalejší. Fronty sa dnes na bouldre nestáli, vytrvalejších totiž vždy menej bude. Vlastne sa dnes ani nič také nestalo ale túžba moja presviedča ma, že napíš im správu podnetnú, nech na bouldre pred spaním aspoň raz pomyslia.

Precedená beznádej, čo okno z našich očí vytiahlo a nechalo ju skoncentrovanú zaboriť do vlhka zasneženej krajiny. Smútok páchnuci z bedákajúcich úst pri prieskumných návštevách terasy, tie dlhé dni a rýchle večery s neúmerne dobrým francúzskym vínom vzhľadom k jeho cene, to všetko muselo byť, aby sa na Fontáč jarný ťažšie zabúdalo.

Nazdar, toť sme boli s Lukášom niekoľko krát na šutroch aj v zime, i keď táto bola skôr bohatá na iné radovánky. No medzi nádielkami sme sa aj stihli dorasovať na Malých skalkách nad Chtelnicou, kde sme našli pod stropom zmrznutého muflóna, a aby sme tam nezmrzli aj my, tak sme sa zhurta pustili do starého projektíku na vyčnievajúci objekt hneď vedľa megastrechy.

Krátke videjko z prelezu jedného z bratislavských skvostov nad Devínskou cestou.