Boulder.sk

Ach, Borečku, kedy nás ty už prestaneš s tým počasím naťahovať? Veď vieš, že nás ani zlými predpoveďami od príchodu neodhovoríš. Musíš si zvyknúť, že keď nezačnú rožky vystrkovať iné okolnosti, tak proste prídeme.

V stredu ráno 6:45 mi mobil signalizuje SMS: „Čau, viem, že nemáš rád masovky, ale aj tak sa ťa spýtam, či by si nešiel zajtra na Melloblocco. Zatiaľ ide so mnou Miloš Nemý. Neváhaj, má byť dobré počko. Dodo" Prečítam, odložím telefón a neriešim. Aj keby som chcel ísť, treba vybaviť veľa vecí a nechce sa mi.

Už dlho ma lámali, Joko poď s nami do Fontáča, no ja som si hovoril, že na Fontáč treba vyzrieť a dal som si záväzok. Skôr ako v tridsiatke tam nepôjdem.

Moje víkendové vydavateľstvo už veľa publikácii o Bore do tlače pustilo. Boli to závany z Machova, ktoré inšpiráciu na mňa pohnali, nech ma neúnavne naháňa. Nikdy som nezisťoval, ako sa im darí na pultoch, ale aj napriek tomu držím v rukách už štvrté vydanie. Vyštípaný radosťou sa uškŕňam, že si ho za chvíľu do poličky odložím a knižnicu svoju vzácnu opäť trošku obohatím. A ozaj.. Chcete vedieť, kto je skrytý v riadkoch z Boru tentokrát?

Poznáte ten pocit, keď nájdete niečo, čo ste už dávno hľadali? Nemyslím teraz okuliare alebo mobil. Myslím skôr na isté miesto. Oblasť. Tak my sme s Mišom ten pocit cez víkend zažili. Ale pekne po poriadku.