Boulder.sk

Aneb skaly, skaly, kde že ste sa vzali? ..Už pred pár rokmi ku mne odkiaľsi priletela túžba objavovať nepoznané. Šutre a skaly sú v tomto smere úplný unikát, bo už je v dnešnom svete naozaj málo vecí, ktorých sa ešte ľudská ruka nedotkla. A nezlezené skaly sú drahokamy, často špinavé, skryté pod vrstvou machu a hliny, no keď ich človek vyčistí a začne liezť, zrazu sa premiestni do novej dimenzie, kde ešte nikto pred ním nebol.

Toľko som prešľapoval z nohy na nohu, až som si povedal, že toto nie, veď ma snáď potrhá, ak tomu tento rok ešte nedám jednu šancu. Stalo sa teda, že posledným dňom v roku stíham ešte pred raňajkami zasadnúť na chate pod Končitou. Na záchodovom okienku si prezerám ľadové mozaiky 11 stupňového mrazu. Vlnobitie rešpektu pred zimou momentálne vyčíňa na brehoch môjho vnútra, neviem čo presne mám čakať. Len dúfam, že pre mňa nebude pohromou, ale popoženie cirkuláciu vzrušenia, ktorá bude bdieť nad mojimi prstami a ohrievať ich.

Tak sme zaznamenali zopár bouldríkov z Petráča a Mlyňáku, ťažšie aj ľahšie, staršie aj novšie, pekné a aj krajšie.

Vôňa borovíc už prečesáva nosné chĺpky a pod nohami velikánske šišky váľajú sa, zatiaľ čo do skál nádeje vstupujú ja kráčam, a veci ktoré si nerád pripomínam vzdiaľujú sa. Zrnko piesku buchlo o kameň a zrod prekvapenia stálo ma to, že čo všetko počujem aj tie úryvky z beletrie francúzskej. Tiché šepoty, že som ako naháč prvý a sám tu, jediný pre svoje žienky kamenné. Až mi list, čo javor urodil, v tom zrušení v medzinoží nadvihuje, nuž už nič neskryjem.. Vidím krivky zvodné a cítim lásku, pretože viem, že tu je..

Rád si pripomínam tohoto fešáka z Boru.