Boulder.sk

Nabudený mechanizmus predstáv o nekonečných cestách za balvanmi svetových kvalít. Cesty za vzdialenými spotmi Európy či tie kratšie do alpských krajín. Väčšinou mi dokonca stačí aj niekoľko myšlienok smerujúcich k našim bratom, a vyrazíme. Pritom za to môže nevedomosť, informačná prázdnota, že krajinu rodnú z cieľov často vypúšťame.

Bratislavská perla je zatiaľ tým najlepším, čo urodili naše mestské lesy. Na relatívne malom priestore dnes ponúka pomerne veľa bouldrov. Ak vám nevadí ostrý žulový zub či občasné bouldrové vymedzenie, nech sa páči, tunajší skvost vás už očakáva.

Pred dvoma týždňami boli dvaja chlapci spoločne na Ostaši a v Bore. Trošku aj zabouldrovali, trošku aj popili, pochopiteľne tak z toho nemohlo vzísť zlé video...

Nie a nie toho roku Bor či Ostaš navštíviť. Mraky na ne stále tienili, alebo životy naše dôvodmi inými uniesť sa nechali. Júlový predĺžený víkend by ale v kalendári aj slepý zahliadol. Príležitosť rozochvela končatiny. Predpoveď je dobrá, na skvelú nebudeme čakať, váhať by už naozaj nebolo vhodné. Ak to na nás naozaj nespadne, a programátor počasia nezaspí v zrážkovej aplikácii nad klávesou enter, pieskovcová trojdňovka by mohla páchnuť predranými prstami.

Mám rád lesy plné ihličnanov, ich husté prekryvy a chudobné podrasty, to štíhle svetlo, ktoré si vás tu vždy hľadá. Mám rád žulu, jej silu a dominanciu, pre oko príťažlivú horninu, čo rada zo zeme hlavu vystrkuje. Mám rád Panský les, asi hlavne pre tú kombináciu, pretože keď pôjdeme do detailov, začne to byť drsné. Aj keď...