
Deň, keď sme neobišli Ostaš
Oli0Klobúk uznania sníma sa vždy s hlbokým výdychom. Výdych je ako výstrel. Hľadajúc svoj objekt, štiepi sa pri jeho kontakte. Tie naše narážajú na hrany pamätníkov bouldrových počiatkov. Rozdrapila si pokrývku hrudnú stolová hora Ostaš. Z nej bloky tvrdého piesku popadali níže až k nohám úpätným. Obdobne iba dlaň roľníka zrno sliepkám predhadzuje. Na, zobte, bouldristi krpatí.. Odteraz až do prasknutia nech vám chutí. Zrieť potrebujete, nech duch váš veľkosťou za telom nezaostáva.


