Boulder.sk

Nie preto, že by si určite aj Medvedia skala zaslúžila pozornosť, alebo preto, že by si ju zaslúžilo to málo bouldrov, ktoré ju spestrujú. Je to preto, že sám pán skvost tuná prebýva, on prisal sa ku klenbe neveľkej a vrhá tieň, čo v tme večnej iba cítiť možno.

Len čo zastruhávam ceruzu po poslednom sumarizačnom škrabopise už mi tu nedočkavo skuvíňa prešlý rok 2012. Ani sa mu nedivím. Po tom, čo nám ponúkol, právom svoju hrdosť pod ceruzu tlačí. Neboli to iba prekvapenia z premiérových návštev oblastí, alebo odhalenia nových potenciálov, boli to aj sprievodcovia či nové priateľstvá, ktoré s rokom 2012 zrod svoj podpísali.

A medzi všetkými prianiami, čo obdržali ste, nájdete aj jedno od nás.

Všade dobre, na Končitej výborne... na jeseň, keď unavené listy na žltú podobať sa chcú a andezity svoj drsný výraz pochovávajú v nežnom pokryve všakovakých preschnutých odpadlín. Pavučiny z prísloví po celom lese rozťahané plechový vzduch vedia pomotať. Chytľavé sú ako spomienky na leto či sny o jesennej zime. Oči vám poľahky drapériu zo záclon slnečných spravia, aby ich obratom tmavým lesným kútom ako dekor svetlý naordinovali. Nuž, vtedy je tu najkrajšie.

Jeden pekný deň si sedím pod Altamirou a s úžasom hľadím na krásne tvary kameňov,ktoré nám lesy Pukanca ponúkajú. Nie je ich veľa, ale niektoré stoja naozaj za to! Nadol, smerom k potoku, cerí svoje zuby Žralok. Vľavo straší Démon a tu hneď vedľa dávanamňapozor Ryba. V tom mi oči spočinú na parádnom kameni. Chvíľu sa dívam a on mipostupne po jednom odkrýva svoje tajomstvá. Ako to, že naň ešte nič nevedie?