Boulder.sk

Už tradične patrí piatkové doobedie štatistickému zisťovaniu v oblasti spoľahlivosti rôznych webových stránok o počasí. Už tradične patrí piatkový podvečer rýchlemu baleniu a jemným zdržaním odchodu. Už tradične trávime piatkový večer v pojazdnej diskotéke, ktorá sa pod vplyvom externých faktorov, vznikajúcich na desaťročia neopravovaných cestách, premieňa na technopárty. Už tradične zaspávame ako poslední v kempe Kamenec rozmýšľajúc, či nás ráno zobudia kvapky vody padajúce na stan, alebo nevychovaný kohút v Teplicích. Kde to vlastne bývame? V Bratislave či v Bore?

Nad obzorom sa zmráka a posledné dva dni vytrvalo pršalo...všetko jasné znaky toho, že zase raz ide lezecká výprava do Boru.

Sviatočné utorkové ráno samozrejme nebolo úplne bežným ránom. V rozgajdaných trenkách som na balkóne pochlipkával horúci čaj. Popri tom, čo mi figliar vetrík šteklil miesta, kam by sa cez tesné slipy isto nedostal, som sústredene analyzoval stav počasia. Bolo to príma, čiže s vyslovením prognóz som sa vôbec neponáhľal. Až keď suseda začala hlasne zvolávať deti na obed, zistil som, že ak chcem naozaj ísť, mal som byť už dávno na ceste.

Ach, Borečku, kedy nás ty už prestaneš s tým počasím naťahovať? Veď vieš, že nás ani zlými predpoveďami od príchodu neodhovoríš. Musíš si zvyknúť, že keď nezačnú rožky vystrkovať iné okolnosti, tak proste prídeme.

V stredu ráno 6:45 mi mobil signalizuje SMS: „Čau, viem, že nemáš rád masovky, ale aj tak sa ťa spýtam, či by si nešiel zajtra na Melloblocco. Zatiaľ ide so mnou Miloš Nemý. Neváhaj, má byť dobré počko. Dodo" Prečítam, odložím telefón a neriešim. Aj keby som chcel ísť, treba vybaviť veľa vecí a nechce sa mi.