Už dlho ma lámali, Joko poď s nami do Fontáča, no ja som si hovoril, že na Fontáč treba vyzrieť a dal som si záväzok. Skôr ako v tridsiatke tam nepôjdem.
Moje víkendové vydavateľstvo už veľa publikácii o Bore do tlače pustilo. Boli to závany z Machova, ktoré inšpiráciu na mňa pohnali, nech ma neúnavne naháňa. Nikdy som nezisťoval, ako sa im darí na pultoch, ale aj napriek tomu držím v rukách už štvrté vydanie. Vyštípaný radosťou sa uškŕňam, že si ho za chvíľu do poličky odložím a knižnicu svoju vzácnu opäť trošku obohatím. A ozaj.. Chcete vedieť, kto je skrytý v riadkoch z Boru tentokrát?
Poznáte ten pocit, keď nájdete niečo, čo ste už dávno hľadali? Nemyslím teraz okuliare alebo mobil. Myslím skôr na isté miesto. Oblasť. Tak my sme s Mišom ten pocit cez víkend zažili. Ale pekne po poriadku.
Ondro sa naďalej túla krížom-krážom po Malých Karpatoch a občas veru narazí na nejaký ten skvostík bouldrový. Zoznámte sa s novým hajbolovým projektíkom "Spáč".
Výhoda veľkonočných sviatkov v podobe štvordňového víkendu len málokomu dovolí zostať v hlavnom meste, dokonca vie byť človek lezeckou komunitou aj odsúdený na jej samotný kraj za to, že ich celé neprepotí na nejakej skalke ďaleko od Bratislavy. Aký som bol teda odvážny dovoliť si dva a pol dňa čistého a bohapustého obžerstva v dedine, kde slovo skala spájajú iba s kamienkami rozhádzanými po ceste v zimných mesiacoch. No tieto príjemné dni skončili a mne neostalo iné ako podľahnúť lezeckým konvenciám a aspoň trochu si zodrať prsty niekde v lese.