Boulder.sk

Tohtoročnú premiéru sme si na Sněžníku odškrtli v novootvorenom sektore East Side. Júnový Ocún Cup, ktorý bol otváracou akciou pravdepodobne poslednej oblasti na stolovej hore, sa nám navštíviť neporadilo, a tak sme netrpezlivo čakali na prvú príležitosť nahliadnuť do útrob onoho „neznáma“.

Mikulášsky Jazzový Festival je akcia, ktorú sme si nenechali ujsť už tretí rok po sebe. Jednak pre svoju príjemnú komornú atmosféru, nevyhranený program núkajúci v rámci žánru určitú pestrosť, ale aj pre dobré pivo a neďalekú, pre nás vzácnu, možnosť poplácať si slovenskú žulu v atmosférickom kabáte hustých ihličnanov.

Čo by to bolo za jednodňový záťah na Velú, ak by nebolo aspoň 30 stupňov? Pretože keby sa vzduch nedal krájať, nepohol sa ani jeden lístok na strome, oči neštípali z kvapiek potu a prsty by nekrvácali už po prvej hodine, čo by to len bolo za netradične príjemný bouldering? Veru, bolo by to obzvlášť divné, a preto sme ani chvíľku nezaváhali a vybrali sa v sobotu na Velú.

Bola by škoda nepripomenúť si ešte nedávny víkend, kedy nás v hojnom počte na Slovensku strhla povodňová vlna a na breh nás vyplavilo až pod luxusnými pieskami v Bore a na Ostaši.

Každoročný týždenný ozdravný pobyt v časti Slovenska, kde sa pivo používa ako ústna voda a plastové poldecáky sa volajú jogurtíky, sa blíži. Naivne hľadám nových sprievodcov / oblasti / cesty, ale východniari sú na tieto informácie pomerne skúpi. Pátravé oko sa teda presúva na juhovýchod Poľska.