O boulderingu nielen na Slovensku
O koľko náročnejšie je bouldrovať s vedomím, že môj prelez musí byť „čistý“? Nakoľko sú kontrolované lezecké kroky komplikovanejšie, obzvlášť za prítomnosti číhajúceho svedomia, ktoré je v tomto prípade jediným právoplatným sudcom?
V časoch nárastu lezenia chtivých ľudí je komercializácia indoorových stien prirodzenou reakciou. Ten, kto má na to v rámci svojej lezeckej steny priestor, snaží sa ho v maximálnej miere ponúknuť mase, pretože ako súkromník – podnikateľ uvažuje ziskovo. Do popredia sa tak dnes dostali dobré podmienky pre väčšinu, ktoré ruka v ruke do úzadia zatlačili možnosti pre menšinu.
Keď je na Slovensku kosa až praští, lezec lanový so srdcom neplastickým má možnosti len dve. Buď odfrčí cca 2000 km za slniečkom, alebo si bude pri ohni nahrievať všetko čo sa dá a bude dúfať, že mu v madle pri siedmej expreske nezmrznú prsty na kosť. Potom sú tu ešte ďalšie dve podmožnosti.
