Boulder.sk

Už tradične sme sa na záver roka niekoľko desiatok bouldristov opýtali, ako na skalách prežili uplynulých 365 dní. Oslovili sme „zvyčajných podozrivých“ aj „nové“ mená, mužov aj ženy, našich aj vašich. Takých, pre ktorých je bouldering spestrením všednosti, aj tých, ktorí okrem neho nič iné nepoznajú. Spoločným menovateľom bola „liepacia duša“, ktorá si pred zaspaním opakuje kroky v projekte a ráno si dopraje tresku pod balvanmi. A je jedno, či je to na zlepenci tuto za rohom alebo kdesi v Taliansku na žule. Bouldering nám chutí vždy a všade! Tak sa doma pohodlne uvelebte na bouldermatku a hor sa do čítania.

O koľko náročnejšie je bouldrovať s vedomím, že môj prelez musí byť „čistý“? Nakoľko sú kontrolované lezecké kroky komplikovanejšie, obzvlášť za prítomnosti číhajúceho svedomia, ktoré je v tomto prípade jediným právoplatným sudcom?

V časoch nárastu lezenia chtivých ľudí je komercializácia indoorových stien prirodzenou reakciou. Ten, kto má na to v rámci svojej lezeckej steny priestor, snaží sa ho v maximálnej miere ponúknuť mase, pretože ako súkromník – podnikateľ uvažuje ziskovo. Do popredia sa tak dnes dostali dobré podmienky pre väčšinu, ktoré ruka v ruke do úzadia zatlačili možnosti pre menšinu.

Keď je na Slovensku kosa až praští, lezec lanový so srdcom neplastickým má možnosti len dve. Buď odfrčí cca 2000 km za slniečkom, alebo si bude pri ohni nahrievať všetko čo sa dá a bude dúfať, že mu v madle pri siedmej expreske nezmrznú prsty na kosť. Potom sú tu ešte ďalšie dve podmožnosti.