O boulderingu nielen na Slovensku
Nie, to nie je preklep. Skutočne píšem o mojich naj bouldroch z roku 2019 až v decembri. Aj by som sa chcel tváriť, že dobré veci potrebujú dozrieť, ale bol som iba lenivý. Štyridsaťjedna dní na skalách, štyridsaťjedna dní potenia, mrznutia a pádov, no najmä štyridsaťjedna dní čistej radosti.
The story of the first bouldering crag in Slovakia is a story filled with volcanic andesite, prehistoric ferns and a shared vision of several bouldering enthusiasts who arrived in Končitá 15 years ago to uncover its unique potential. Since then, excited lu natics with mattresses on their backs have been flocking to Končitá, having succumbed to the lure of its world class boulders.
Po dvoch týždňoch zábaviek na karpatských kamienkoch som bol síce už dosť aklimatizovaný, ale postupne som začal strácať perspektívu. Klasa toho, čo som za tie dva týždne liezol, bola na papieri približne rovnaká, pocitovo ale lietala. Potreboval som nejaké ukotvenie do reality. Ale aké?
Minulý rok som opäť viac lezeckých dní strávil na domácej hrude, z čoho rezultovalo niekoľko prelezov osobných projektov alebo bouldrov, ktoré som ešte nemal prelezené. Najčastejšie som sa mihol v Chtelnici, v Plaveckom Podhradí, v Hámroch a na Píle. Okrem existujúcich línií sa mi podarilo aj niekoľko prvoprelezov pekných bouldrov a kombinácií.
Vraví sa, že najlepšie na svete je bouldrovať. Keď však nepraje podmienka, niet kože alebo len padáme únavou, na rad prichádza druhá najlepšia vec na svete – tzv. monitorový bouldering!